Diova socha v Olympii : jeden zo siedmych divov starovekého sveta

Grécke umenie mnoho historikov považuje za kolísku európskej kultúry a niet sa čomu čudovať. Pozorovať detailne prepočítané stavby, proporcie sôch, či len tak sa započúvať do všetkých mýtov, ktoré sprevádzali každodenný život Gréka, je naozaj úchvatné a dá sa povedať, že až nevyčerpateľné. A práve mýty nám predstavujú akým spôsobom vnímali okolitý svet, ktorý bol pod vládou bohov na čele s Diom (t.j. Zeus v nominatíve jednotného čísla).

 

Olympia

V Grécku vzniklo mnoho silných miest, medzi nimi aj Olympia, kde sa v roku 776 p.n.l. konali prvé olympijské hry. Sila týchto hier dokázala aj to, že v prípade ak niekde pretrvávali boje, tak v čase hier sa zastavili, aby sa zachoval tzv. posvätný mier. Centrom bol chrám zasvätený Diovi, kam smerovali kroky atlétov, ktorí žiadali o pomoc, či chceli vyjadriť poďakovanie. A práve v tomto chráme sa nachádzala socha, ktorá bola taká úžasná, že ju zaradili medzi sedem divov starovekého sveta.

Zdroj: memento-historia.cz

Div sveta

Samozrejme bola to socha Dia, ktorej autorom bol Feidias. Keďže to bol div, tak čomu sa tí ľudia vlastne divili?

Socha merala 13 metrov a jej tvár a telo boli také realistické, že ľudia verili, že Feidias sa s ním skutočne stretol. Obrovská socha bola vytvorená drevenou konštrukciou, ktorá bola obložená rozličnými materiálmi. A nie hocijakými! Jeho pokožka bola vytvorená zo slonoviny, odev zo zlata, v očiach mal drahokamy a trón zo vzácneho dreva. Socha u ľudí vyvolávala pocit skutočnej prítomnosti božstva a niet sa čomu čudovať.

Viete si predstaviť, že by ste sa postavili pred niečo takéto úžasné?

Asi ste si všimli, že sa až príliš vyjadrujem v minulom čase a to aj vo vzťahu k samotnej soche. Žiaľ socha sa nezachovala. Poznáme ju len z opisov. Posledný záznam hovorí o tom, že bola v roku 394 prevezená do Konštantínopolu (dnešný Istanbul, Turecko), kde jej stopy končia. Jedny hovoria, že vzniknutý požiar, ktorý ju pohltil „jednoducho vypukol“, druhí, že požiar bol založený zámerne, keďže Kresťania v tých časoch chceli „skoncovať“ s pohanstvom. Či to už bolo tak alebo onak, sochu nám to nevráti. Len nerozumiem tomu ako je možné, že zhorelo zlato …