Zdroj: snm.sk
Možnosť poznať svoju históriu získavame nielen vďaka tomu, že sa „niečo zachovalo“, ale najmä vďaka tomu, že to „niečo zachované“ sa dostane do rúk odborníkov, ktorí vytvoria vhodné podmienky na uskladnenie, zreštaurovanie a zakonzervovanie historického artefaktu. Podobne je to aj s pamiatkami, ktoré sa predávali ústne (napr.
Keď sa povie socha Dávida, väčšina z nás si predstaví „toho“ Dávida, ktorý (jeho kópia) hrdo stojí na námestí vo Florencii. Symbol sily, odhodlania, dokonalých proporcií vytesaných do mramoru. Nemožno vyvrátiť, že ide skutočne o majstrovské dielo, ktoré vytvoril jeden z najväčších géniov v dejinách ľudstva – Michelangelo.
Druhá polovica 19. storočia. Európa je opojená všetkými tými úžasnými vecami, ktoré priniesla priemyselná revolúcia. Vznik továrni a s tým spojený postupne ustálený pracovný čas majú za následok niečo, čo je pre nás úplne bežné – vznik voľného času. Zrazu ľudia neboli odkázaní len na úrodu a počasie, ale mali príjem bez ohľadu na to, či svieti slnko alebo sneží.
Grécke umenie mnoho historikov považuje za kolísku európskej kultúry a niet sa čomu čudovať. Pozorovať detailne prepočítané stavby, proporcie sôch, či len tak sa započúvať do všetkých mýtov, ktoré sprevádzali každodenný život Gréka, je naozaj úchvatné a dá sa povedať, že až nevyčerpateľné.
Koloseum – čo v nás vzbudzuje táto stavba? Pocit prítomnosti sily a moci rímskych cisárov, doráňaných tiel mohutných gladiátorov, či rev divých šeliem? Všetko toto vzniklo v 1. storočí za vlády dynastie Flaviovcov.
Zdroj: file.mahalo.cz
Na území rímskeho impéria vzniklo množstvo amfiteátrov a arén, ktoré slúžili na boj gladiátorov, ale práve v Ríme vznikol na rozkaz cisára Vespasiana ten najväčší – Koloseum.
Zdroj: upload.wikimedia.org
Egypt – krajina, ktorej história prekvitala v časoch, keď väčšia časť sveta ešte putovala pravekom. Rieka Níl umožnila rozkvitnúť civilizácii, ktorá svojou jedinečnosťou ohuruje dodnes. To, čo patrí medzi najväčšie lákadlá sú bezpochyby pyramídy, ktoré hrdo stoja a ukazujú veľkosť faraónov, ktorí si za pomoci nich chceli zabezpečiť večný život.
Zdroj: upload.wikimedia.org
V dejinách ľudstva sú osobnosti, ktoré prekonajú svojou genialitou nielen svoju dobu, ale aj stovky rokov po ich smrti sa mnohí zamýšľajú nad tým ako dokázali myslieť a konať tak ako to robili. A do tejto skupiny géniov zaraďujeme aj obyčajného chlapca, ktorý dokonca nemal ani priezvisko – Leonardo da Vinci.
Eiffelova veža patrí medzi pamiatky, ktoré snáď pozná každý a väčšina ľudí by si ju zvolila ako svoj cestovateľský sen. Táto dominanta Paríža je síce „mladá“ 131 – ročná stavba, no za svoj život si musela prejsť rôznymi obdobiami, aby dospela do bodu, v akom ju ponímame dnes.
Vincent van Gogh – s týmto menom sa už takmer každý niekde stretol. Či už ste nadšene pozorovali jeho dielo v galérii, televízii, knihe, či nákupnej taške, musíme si objasniť pár faktov, ktoré súvisia s našou predstavou o jeho umení.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Morbi suscipit sed justo eu tempus. Mauris scelerisque ligula odio, at fermentum ante varius non. Vivamus ac velit nec magna interdum pharetra at ac augue. Nulla quis lorem vitae elit rutrum volutpat nec elementum mi.… Čítať viac