Zdroj: snm.sk
Možnosť poznať svoju históriu získavame nielen vďaka tomu, že sa „niečo zachovalo“, ale najmä vďaka tomu, že to „niečo zachované“ sa dostane do rúk odborníkov, ktorí vytvoria vhodné podmienky na uskladnenie, zreštaurovanie a zakonzervovanie historického artefaktu. Podobne je to aj s pamiatkami, ktoré sa predávali ústne (napr.
Cestovateľské ciele – pyramídy v Gíze, Eiffelova veža v Paríži, Chrám sv. Petra v Ríme, atď. Bežné odpovede na otázku, čo by sme chceli vidieť, či kam by sme chceli vycestovať. Pred vyše rokom sme dokázali kúpiť letenku aj za 20 eur, jednoducho sa pobaliť a ísť.
Keď sa povie socha Dávida, väčšina z nás si predstaví „toho“ Dávida, ktorý (jeho kópia) hrdo stojí na námestí vo Florencii. Symbol sily, odhodlania, dokonalých proporcií vytesaných do mramoru. Nemožno vyvrátiť, že ide skutočne o majstrovské dielo, ktoré vytvoril jeden z najväčších géniov v dejinách ľudstva – Michelangelo.
Zdroj: artmap.com
Niektorí ľudia veria na osud, iní zas hovoria o tom, že každý je strojcom svojho šťastia. V prípade Alfonza Muchu by sme však mohli zhrnúť obe tieto tvrdenia do jedného životného príbehu, ktorý si prešiel chudobou, slávou, bohatstvom i prenasledovaním.
Druhá polovica 19. storočia. Európa je opojená všetkými tými úžasnými vecami, ktoré priniesla priemyselná revolúcia. Vznik továrni a s tým spojený postupne ustálený pracovný čas majú za následok niečo, čo je pre nás úplne bežné – vznik voľného času. Zrazu ľudia neboli odkázaní len na úrodu a počasie, ale mali príjem bez ohľadu na to, či svieti slnko alebo sneží.
Evolúcia – vývoj. Jednoduché vysvetlenie tohto slova. Najčastejšie sa nám spája slovo evolúcia s človekom, ktorý sa postupne vyvinul do dnešnej podoby. Ale tak ako sme vznikli my a prešli sme vývojom (napr. namiesto kriku slová), tak isto niekedy muselo vzniknúť umenie aby aj ono prešlo rôznymi etapami.
Zdroj: upload.wikimedia.org
Každá etapa dejín má vlastný pohľad na to, ako má človek vyzerať. Telesné proporcie, odev, spôsoby správania sa. Samozrejme, najviac sa to dotýkalo žien, ktorých ideál krásy sa neustále menil a mení. Dnešná honba za tenkými nohami, plochým bruchom a hladkou pokožkou by u Petra Paula Rubensa veru neobstála.
Socha Slobody – jedna z najznámejších sôch na svete sa nachádza v prístave v New Yorku na tzv. Liberty Island (Ostrove slobody). S určitosťou patrí k najnavštevovanejším pamiatkam a to nielen v rámci Spojených štátov amerických (USA). Kto by nepoznal aspoň z filmov túto obrovskú medenú pani, ktorá honosne stráži newyorský prístav a Američanom pripomína ich hrdý boj za nezávislosť?
Grécke umenie mnoho historikov považuje za kolísku európskej kultúry a niet sa čomu čudovať. Pozorovať detailne prepočítané stavby, proporcie sôch, či len tak sa započúvať do všetkých mýtov, ktoré sprevádzali každodenný život Gréka, je naozaj úchvatné a dá sa povedať, že až nevyčerpateľné.
Koloseum – čo v nás vzbudzuje táto stavba? Pocit prítomnosti sily a moci rímskych cisárov, doráňaných tiel mohutných gladiátorov, či rev divých šeliem? Všetko toto vzniklo v 1. storočí za vlády dynastie Flaviovcov.
Zdroj: file.mahalo.cz
Na území rímskeho impéria vzniklo množstvo amfiteátrov a arén, ktoré slúžili na boj gladiátorov, ale práve v Ríme vznikol na rozkaz cisára Vespasiana ten najväčší – Koloseum.